HOLOKAUST - 11. AMANTES, AMENTES III.

~AMANTES AMANTES – MILENCI ŠIALENCI~

„Hermiona, choď si sadnúť. Nemusíš mi pomáhať,“ Harry naštvane vytrhol sveter z jej rúk a sám si ho strčil do kufra.
„Nevieš, čo si máš pobaliť. Musím ti pomôcť.“ Zobrala do rúk tričko a prezerala si ho.
„Nie, nemusíš! A bol by som ti vďačný, keby si toho nechala.“
„Sám si vravel, že sa nevieš baliť.“ Prehrabla sa vo veciach.
„Nie, to neviem. Hermiona, keď sa tam ešte dlhšie budeš takto prehrabovať, nájdeš aj moje spodné prádlo.“

Hermiona ruku stiahla, keď uvidela vytŕčať Harryho trenírky.

„Myslíš, že Ronovi som nikdy nekupovala spodné prádlo?“

Harry radšej sklonil hlavu nad kufor. Nemal záujem počúvať o ich manželstve. A nechcel si to priznať, ale deprimoval ho vzťah najlepších priateľov. Keď bol v práci bolo to iné. Vtedy bol iba s Hermionou. A keď išiel s Ronom do baru tak jeho žena ostala doma. Horšie to bolo, keď išli niekam všetci traja.

„Ušetri ma podrobností, čo nosí Ron pod nohavicami.“
„Harry...“
„Hm?“ Nedvihol ani oči a stále si zo zeme hádzal do kufra teplé oblečenie.
„Čo tam budeš nosiť?“
„Ehm, prosím?“ nechápavo sa opýtal.
„No... Pozri! Niečo som ti priniesla, čo by si tam potreboval.“

Hermiona sa začala prehrabovať vo svojej príručnej kabelke. Zodvihla sa zo stoličky a hodila na zem tašku s nákupom.

„Myslela som, že by si to mohol využiť,“ usmiala sa a sadla si späť.

Harry štvornožky priliezol k taške a opäť si sadol na zem. Chvíľu sa vo veciach prehraboval a potom opäť pozrel na kamarátku.

„Čo to má byť?“ Do rúk zobral nové tričko, ktoré našiel v taške a prestrel ho na zem.
„Toto? No... ja som si povedala, žeby sa ti hodilo dajaké nové oblečenie.“
„Nie je dobré, čo nosím?“ Pozrel sa na svoju širokú mikinu.
„Ale áno. Len... vieš, ideš tam s Malfoyom. A nechcem, aby ťa ohovoril, že nenosíš najnovšie značky.“
„Mne je jedno, čo si o mne ten blbec myslí.“ Pozrel sa do tašky.
„Harry, je to len oblečenie. A povedala som si, že keď to nosí Draco musí to byť dobré.“

Vytiahol úzky zelený sveter a vo vzduchu si ho prezeral. Vylovil tmavomodré rifle a položil ich na zem. Nasledovalo čierne tričko, čierna vesta, čierne nohavice. Harry sa pozrel na kamarátku.

„Nikto umrel, že si mi kúpila všetko v takej veselej farbe?“ Prezrel si čierne spodné prádlo.
„Hermiona, nehnevaj sa, ale toto si už vážne nemala kupovať. Ja nie som Ron. Dokážem si kúpiť veci aj sám.“
„Draco si ho kupuje,“ spevavo povedala a čakala Harryho reakciu.

Harry nazrel do krabičky a bližšie sa pozrel na elegantné spodné prádlo.

„Ešte niečo som ti kúpila.“ Hodila na zem malú krabičku. Harrymu až zabehli sliny, keď sa na ňu pozrel.
„Prezervatívy? Merlin! Na čo by mi tam tak boli?!“
„Keby náhodou...“
„Keby náhodou čo? Hermiona, neviem, čo si mám o tomto myslieť. Včera si ma nanútila kúpiť si košeľu, ktorú by tak na seba mohol obliecť iba tak Malfoy. Potom si mi nanútila, že potrebujem parfum. A dnes? Dnes mi donesieš nové oblečenie a prezervatívy?“
„Chcem ti pomôcť.“
„V čom?“
„Aby si si konečne niekoho našiel.“
„Nikoho nechcem!“
„To chceš ostať sám?“
„Jediné, čo ma teraz zaujíma je moje práca.“
„Nehovor...“

Harry sa pozrel do kufra.

Vedel, že Hermiona niečo tuší. Bolo mu už hlúpe neustále jej klamať, že sa mu nikto nepáči. A ešte horšie to bolo, keď išiel s Ronom von, a keď videli pekné dievčatá. Harryho už nebavili Ronove reči: Pozri na tú kosť pri bare. Harry, už by si sa mohol konečne rozhýbať.
Musel sa vtedy pozerať na dievčatá okolo seba a dávať si pozor, aby sa nepozrel na zadok niektorého z čašníkov. Zvlášť to bolo ťažké, keď už našiel v bare chalana, ktorý sa na neho podozrivo často usmieval. Ešte horšie bolo, keď v poslednej dobe stretol na chodbe Draca Malfoya. Prestal sa s ním aj hádať, lebo vedel, čo by nasledovalo. Začalo ho to až desiť, ako bol z Draca často nadržaný.

„Tak si ich zoberiem. Ale nerátaj s tým, že ich použijem.“

* * * *

Harry si dotiahol kufor k stene letiskovej haly a pozrel sa okolo seba.

„Ahoj, Harry!“ Malá čarodejnica pribehla za ním.
„Ahoj, Laura. Ehm, kde sú ostatní.“ Harry sa pozrel po skupinkách, ktoré čakali na svoje lietadlo.
„Erik a Gerhard prídu o chvíľu. Sedia v kaviarni. Stále nechápem, prečo sme sa nemohli premiestniť,“ Laura si stisla suché pery, „nikdy som neletela v takýchto muklovských lietadlách. Prečo necestujeme inak?“
„Kingsley povedal, že kvôli bezpečnosti čarodejníkov sa nateraz nemôže používať premiestňovanie. No sú zakázané aj prenášadlá, vlaky a kozuby.“
„Ach, toto nie je nič pre mňa. Mám päťdesiattri rokov, Harry. Moje reflexy už nie sú čo bývali. Preto mám výhodu, že so mnou ide mladý auror,“ mrkla na Harryho.
„Hej.“ Harry prižmúril oči, keď zbadal približujúcich sa starších kúzelníkov.
„Gerhard! Erik!“ Laura sa začala objímať s čarodejníkmi.

Harry si obzrel čarodejníkov a najradšej by im vytkol, že sa neobliekli do muklovského oblečenia. Ostatní cestujúci na letisku pozerali na tmavomodré habity.

„Kde je Malfoy?“ Harry pozrel na troch čarodejníkov.
„Nie je tu? O to lepšie. Rýchlo preč. Možno, že mu ujdeme,“ Gerhard sa začal smiať.

Harry sa otočil od neho a pozrel sa po hale.

„Poď, Harry. Pôjdeme. Mal stanovený čas. Neprišiel. Je to jeho vina,“ Laura ho potiahla za rukáv bundy.
„Choďte. Ja tu na neho po...“
„To nebude nutné, Potter. Ale lichotí mi, že na mňa chcel čakať Vyvolený.“ Draco si oprel o stenu a arogantne sa usmial.

Harry sa mu otočil chrbtom a zobral svoju batožinu. Všetci ho nasledovali, lebo nevedeli, ako funguje u muklov lietanie.

* * * *

„Osemnásť, devätnásť, dvadsať,“ Harry pozeral na čísla sedadiel a sadol si na sedelo s číslom dvadsať.
„Potter.“
Harry odtrhol zrak od okna a pozrel na Draca.
„Ja mám dvadsať jedna. Sedím pri tebe,“ dosadol si na stoličku vedľa Harryho.

Ten zacítil Dracov parfum. Chcel sa mu posledné týždne vyhýbať a myslel tak, že jeho nezvyklé myšlienky predsa len opustia jeho hlavu. No teraz, keď opäť zacítil tú známu korenistú vôňu, ktorú by najradšej zlízal z toho jemného kŕčika...

„Potter? Počúvaš ma?“ Draco zamával rukou pred Harryho tvárou, „nikdy predtým som neletel.“

Harry pozrel do Dracovej tváre. Bola bledšia, ako obvykle a triasli sa mu pery.

„Prístroje lietajúce bez kúzla? Letiaci čarodejníci bez metly?! Kto to kedy videl?!“

Draco sa nešťastne obzrel po ostatných cestujúcich.

„Daj si pás,“ Harry ukázal na pásy vedľa sedadiel, „neboj sa. Nič sa nám nestane,“ Harry musel zmeniť tón hlasu. Draco bol rozkošný, keď sa takto triasol od strachu.
„Ja? Ja sa nebojím. Letel si už niekedy?“ zašepkal Dracov neistý hlások.
„Nie.“
„Nie? A ty mi hovoríš, že to je bezpečné, a pritom si ešte vôbec neletel?“

Na Draca sa prišla pozrieť aj letuška. Harry si bol istý, že podobný problém už riešila o pár sedadiel vpredu s Laurou, Gerhardom a Erikom.

„Spadneme. Spadneme. Viem to!“ Draco sa pozrel cez okienko von na pristávaciu plochu. Harry radšej zatiahol roletu na okienku, aby tak Draco nevidel, ako vysoko budú nad zemou.

„Psst, nespadneme. Malfoy, upokoj sa!“
„Spadneme!“ Draco zavrel oči v okamihu, keď sa lietadlo začalo pohybovať.

Otočilo sa na pravú stranu...
Draco stisol pery...
Začalo zrýchľovať...
Malfoy potichu vzdychol...
Kolesá sa vsunuli pod podvozok...
Harry schytil Draca za ruku...
Lietadlo sa začalo vznášať do výšky...
Blondín stisol cudzie prsty pevnejšie...
Lietadlo sa vznieslo do optimálnej výšky...

Potter pozrel na pasažiera vedľa seba. Draco mal stále privreté viečka a stále stískal cudziu ruku.

„Draco, už sme vzlietli.“

Malfoy si ani tak nevšimol, že mu bolo povedané krstným menom ako toho, že cítil tlak na svojej ruke. Pozrel sa na ňu a prsty si rýchlo vyprostil z Harryho zovretia.

„Naozaj?“ pozrel do zelených dúhoviek, „takže už nepadneme?“

Radosť z prežitia a z cudzej ruky, ktorá ho tak príjemne držala, sa Dracovi rozlievala po tele. Prižmúril oči na Harryho.

Len držala? Trošku aj pohladila. To nebol len stisk ruky. Bolo tam aj jemné pohladenie. Mal chuť žiť. Mal chuť flirtovať. Mal chuť... Mal veľa chutí...

„No nie,“ Harry nervózne pozrel na Draca. Malfoy sa oprel o sedadlo. Ešte stále, ako keby cítil dotyk Harrho prstov.
„Držal si ma za ruku, Potter?“ blondín sa s úsmevom otočil na rozpačitého Pottera.
„No... myslel som, že ťa to upokojí. Nemysli si niečo viac, Malfoy!“
„Nemyslím.“ Draco sa naštvane pozrel do uličky. Príjemný pocit sa rozplýval a mizol.

* * * *

Všetci čarodejníci boli ubytovaní v lacnejšom muklovskom hoteli. Harry si dotiahol batožinu do svojej izby. Za ním ho nasledoval staručký Gerhard so svojou batožinou.

„Tak, Harry. Kde je spálňa? Starý Gerhard je už trošku ospalý a chcel by sa natiahnuť.“

Gerhard nakukol do dvoch izieb, a keď zbadal posteľ odišiel tam. Harry sklamane odišiel do ich spoločnej spálne. (Spoločná spálňa mala len jednu posteľ.)
Harry tajne dúfal, žeby mal s Dracom rovnakú izbu, ale ten dostal spálňu sám pre seba. Bol v podstate rád, že Malfoy bude vzdialený od neho, lebo sa bál, žeby ho počas noci dokázal aj znásilniť.
Radšej zavrel oči pred predstavou Draca Malfoya ležiaceho v posteli. V jednej posteli, kde by ležal spolu s Harrym. Len v pyžame.

Nosí vôbec pyžamo? Možno spí na ostro?

„Harry, pozri. Slávny rarášok! Tu majú, ale zvláštností.“

Harry pozrel na stenu za ktorou mal spať Draco Malfoy. Dotkol sa jej.

Len jedna stena ich bude deliť počas spánku. Keby tu nebola, ležali by v jednej miestnosti.

Zobral si veci a prezrel si radšej gauč v druhej miestnosti. Predsa len nechcel zdieľať manželskú posteľ s niekým, kto si ešte pamätal druhé povstanie škriatkov.

* * * *

Draco si vybalil veci na posteľ a sadol si na ňu. Cítil sa zvláštne. Obklopený muklovskými predmetmi. Obklopený muklami. Vedľa neho bude spať Harry Potter. Spať, ale opäť s niekým druhým.
Bol rád, že nemusel izbu zdieľať s inými čarodejníkmi. Laura bola snúbenica Erika, a tak si oni vyžiadali spoločnú izbu. A Harry? Jeho Harry dostal izbu s Gerhardom, lebo starý čarodejník výslovne povedal, že nebude s Malfoyom.
Spomenul si na Harryho výraz, keď sa dozvedel, že bude na izbe so starým bláznom. Spomenul si na ich stisk ruky?

Ľahol si na posteľ.

Bol to len Potterov ochranársky inštinkt?

Draco zavrel oči.

Pohladil ho. Síce len jedným prstom prešiel jemne po pokožke, ale bolo to pohladenie. Keby to bolo len preto, že ho chcel ochrániť... Nepohladil by ho!

Pousmial sa nad Harryho povzbudzujúcimi rečami počas letu.

Čo mu to vlastne hovoril? Dajaké somariny o lietadle. Potom rozprával o metlobale...

Draco si skôr všímal samotného Harryho, ako jeho slov. Jeho iskričiek v očiach...

Malfoy, ty romantik!

Pretočil sa na bok a spokojne objal vankúš.

Romantik... Harry bol dnes v skutku chutný. Keby mohol, čo by s ním urobil? Zjedol by ho? Bol taký na spapanie. Počúvaš sa?
Dokonca mal aj dobré oblečenie. Zdá sa mi to, alebo sa Potter začal o seba starať? Biela košeľa na nej čierna vesta...

Pozrel na stenu, ktorá oddeľovala dve izby.

Počul, ako tečie voda. Zavrel oči, lebo jeho fantázia sa začala prejavovať. Cítil to najmä v oblasti nadpobruškom. Fantázia pokračovala...

Čo keby vtrhol do susednej izby, že niečo potrebuje? Napokon Potter ho určite z ničoho neupodozrieva. Dáva si pozor. Vtrhol by tam a uvidel by ho. Zistil by už konečne, ako vyzerá... Ako vyzerá nahý.

Draco stisol vankúš pri predstave nahého idolu. Zobral by ho pod sprchu a... a... To už by bol Draco v siedmom nebi.
Nešťastne sa pozrel na svoje telo. To reagovalo len na predstavu Harryho Pottera lepšie ako na skutočnú polonahú Pansy.

No možno by ho Harry nezobral pod sprchu. Pribral po Vianociach dajaké to kilo. Čo keď už nie je taký príťažlivý, ako si myslel?

* * * *

„Kam ideš, Harry?“ Laura pozrela na Pottera, keď všetci išli spoločne výťahom.
„Ja musím predviesť dajaké kúzla čarodejníkom zhromaždeným vo vedľajšom hotely. Keby ste chceli, môžete sa ísť pozrieť?“ Harry pozrel na čarodejníkov. Chvíľu dlhšie zotrval pohľadom na Dracovi.
„Ty máš ešte prácu? Malo to byť za odmenu, Harry?“ Gerhard nechápavo zakrútil hlavou.
„Hej, ale ako sa stal Kingsley novým ministrom... Rozhodol sa, že naše techniky boja so smrťožrútmi by mali vedieť aj mimo Anglicka.“ Harry uvolnil miesto, keď vošli tri dievčatá, ktoré sa chystali na nákupy.

Jedna sa otočila na Harryho a obzrela si ho od hlavy dolu. Potter sa nervózne usmial a pozrel radšej inam.

„Potter! Divím sa, že ti vôbec Weasleyová dovolila sem ísť. Len tak. Bez dozoru. Kedy bude svadba?“

Všetci čarodejníci nechápavo zamrkali nad Dracovou vetou, ktorá vôbec nezapadala do predošlého rozhovoru. Dievča sa po spomenutí ženského priezviska otočilo.
Harry zdvihol kútiky úst v jemnom úsmeve. Zdalo sa mu to, alebo sa do Dracovho hlasu dostala štipka žiarlivosti.

Nie. Určite nie!

* * * *

Draco sa dostal medzi skupinku čarodejníkov, ktorá postávala pri stene a pozorovali Harryho Pottera, ktorý ukazoval najnovšie kúzla čarodejníckej verejnosti.

„Anglická kancelária aurorov vymyslela radu nových kúziel, ktoré máte napísané aj vo vašich letákoch,“ Harry ukázal na papieriky, ktoré držalo obecenstvo v rukách.
„Kto by chcel, môže si ich vyskúšať pod mojím dozorom.“

Draco sledoval, ako sa skupinka v ktorej sa ukrýval rozpŕchla. Nenápadne sa snažil dosať k ďalším čarodejníkom a schovať sa tam. Harry ho nemohol vidieť. Napokon ani Laura, Gerhard a Erik sem nešli. Len on. Videl, ako Harry chodí k skupinkám a ukazuje im kúzla.
Všimol si aj to, že väčšina, čo sem prišli boli ženy. Tie pravdepodobne čakali, že sa stanú snúbenicami Vyvoleného.

Draco zvraštil obočie, keď sa jedna „nána“ robila, že nevie použiť ani Petrificus Totalus. Zvraštil obočie ešte viac, keď jej Harry musel držať ruku a ukázať spolu s ňou pohyb prútika. Prešmykol sa k druhej skupinke, aby bol bližšie k inštruktorovi.

„Keď budete mať dajaký problém...“
Prihlásila sa skupinka mladých dievčat.
„Ehm, ktorý súvisí s predvádzajúcimi kúzlami...“
Ruky dievčat sa pomaly stiahli.
„Stačí len zavolať.“

Draco sa nadýchol a rozhodol sa vykročiť k aurorovi.

„Potter!“ Za Harryho chrbtom za ozval hlas.
„Malfoy. Ty si tu? Ehm, prečo?“ Harry sa začervenal, keď uvidel tvár, ktorú si tu prial vidieť zo všetkých najviac. No aj najmenej.
„Povedal som si, že sa pozriem... ehm... aké nové techniky aurori vymysleli. A či to opäť pokašľeš?“

Harry prižmúril oči.

„Hadí jazyk? Malfoy, čo iné som od teba mohol čakať.“ Harry sa otočil a pozrel na bojujúce skupinky.
„Bez urážky, Potter. Ale nemyslím si, že práve ty by si mal cvičiť niekoho iného.“

Draco sa snažil zatváriť sebaisto. Harry sa otočil na blondína.

„Malfoy, ty máš čo hovoriť. Vyše roka trčíš za papiermi a prútik používaš len na privolanie alkoholu.“
„Myslíš, že sa nedokážem brániť? Raz mi predveď to kúzlo a na prvý krát ti to predvediem.“

Harry si obzrel Draca. Vedel, že je skúsený čarodejník. Už sa mu dávno vytratila tá predstava, že Malfoy je neschopný. Nebol už ani žiadna cintľavka. Bol to teraz mužný čarodejník.

Veľmi, veľmi mužný a príťažlivý čarodejník.

Hryzol do jazyka až mu pery sčervenali. Draco to spozoroval a potešila ho Harryho neistota.

„Postav sa tam,“ Potter ukázal na voľné miesto vedľa nich. Draco zaujal stanovisko a čakal.
„Daj pred seba prút... prútik,“ Harry schytil Dracovu ruku a natiahol ju pred seba.
Malfoy cítil, ako sa na neho Potter zozadu pritlačil. Nevedel, či má dýchať pomaly, alebo rýchlo. Srdce mu začalo bubnovať.
„Vyslov Morbusius.“

Draco zašepkal kúzlo, ale nič sa nestalo.

„Musíš hlasnejšie. Takto Morbusius. A takto pohneš rukou.“ Harry pevnejšie schytil Dracove zápästie a pohol ním. Draco nepovedal nič.
Harryho hlas pri uchu, dotyk Harryho prstov na zápästí, Harry natlačený na ňom...
„Morbusius...“ Draco chrapľavo zopakoval, ale bolo mu jedno, že ani teraz sa mu to nepodarilo.

Najradšej by tu takto stál stále. Cítiť... Žeby bol Harry Poter vzrušený? Draco zacítil zväčšujúci sa tlak, keď bol v tak tesnej blízkosti vedľa Vyvoleného.

„Hlasnejšie. Musíš to povedať sebaistejšie.“ Harry priložil nos k Dracovým vlasom. Privoňal si k nim, pohladil zápästie a prešiel prstami vyššie.

„Pán Potter? Ukážete mi to? Vôbec mi to nejde.“

Draco zaregistroval, ako sa telo za ním strhlo a rýchlo odskočilo. Neotočil sa. Čakal pokým Harry odíde. A čakal pokým sa aj on upokojí. Pokým sa upokojí jeho telo. Otočil sa. Potter odišiel k druhej skupinke a robil inštruktora tam.

Snažil sa radšej nenápadne vytratiť.

* * * *

„Och, mne je zle. Uhni... uhnite. Asi budem...“ Gerhard utekal do kúpeľne a začal vracať.

Erik, Laura a Harry smutne pozerali na dvere kúpelne.

„Musíme ho dostať do nemocnice. Aj my sme jedli to isté, čo on.“ Laura nechápavo pozrela na dvere.
„Čo to bolo?“ Harry sa snažil zosilniť hlas, aby tak nebolo počuť Gerhardovo vracanie.
„Muklovské jedlá. Ich čokolády a sladkosti. A niečo čo sa volá gyros a hotdog a pizza a kebab a...“ Laura sa snažila spomenúť na všetky jedlá, ktoré skonzumovali.
„Musí sa dostať do nemocnice. Ja s ním pôjdem. Napokon aj ja som to jedol a začína mi byť divne,“ Erik sa postavil zo stoličky.
„Tak tu ostaneš sám. Nevadí ti to, Harry?“
„Nie,“ pozrel na zelenajúcu Lauru, „ehm, vôbec nie.“
„Ostaneš tu s... s Malfoyom. To máš ešte horšie ako to... to vracanie,“ Erik si pridržal ruku na ústach.
„Neboj sa o mňa. Pomôžem vám zbaliť sa?“ Harry tiež vstal zo stoličky, keď videl meniacu sa farbu čarodejníkov. Tešil, že konečne bude mať posteľ sám pre seba.

* * * *

Draco ležal na posteli a počúval muklovské rádio. Dočítal štvrtý časopis a hodil ho na zem. Pozrel sa po izbe.
Nudil sa na zbláznenie. Von nechcel ísť a vnútri to tiež nevedel vydržať. Bola neznesiteľná zima a okrem toho, často ho stretli slobodné Američanky, ktoré ho neustále pozývali na pohárik. Vnútri mal od nich aspoň pokoj.

Ešte stále nie je na takej úrovni, aby musel flirtovať s niekým, kto nemá v sebe ani kvapku čarodejníckej krvi. Dokonca tu už stretol aj pár mužov, čo by stáli za hriech, ale oni...
Oni proste neboli Harry Potter. Neboli! Ale originál bol tu pri ňom. No bol ešte ďalej, ako keby ho chcel na škole.

Prečo si ho nevšimol už vtedy? Ako mohol mať také klapky na očiach. Nevidieť, čo vidí teraz. Necítiť, čo cíti teraz!
A všetci sú preč. Laura, Gerhard, Erik. Je tam sám. Opustený. Leží tiež takto v posteli a rozmýšľa nad Dracom Malfoyom? Och, Draco! Rozmýšľa nad tou „Ryšavicou“.
Ale ako sa ma dotkol. Dva krát za deň. V lietadle aj počas toho skúšania kúziel. Možno, že bol aj vzrušený. Mal taký zastretý hlas. Jeho Harry. Naštvaný Potter. Jeho Harry.

Pohladil plachtu na posteli. Postavil sa a schytil do ruky prútik. Usmial sa a vyslovil patričné kúzlo.

* * * *

„Čo to malo znamenať? Malfoy, počúvaš ma?“ Harry podoprel Draca, aby nepadol. Celú tvár mal ešte začiernenú od sadze.
„Nestalo sa ti nič? Draco?“

Draco sa oprel o rameno. Trochu to prehnal s kúzlom. Chcel použiť len malý ohníček, ale okrem postele začali horieť aj záclony, stolíky, nábytok...

Blondín pokrútil hlavou. Harry doviedol Draca do svojej izby. Nechal ho sadnúť na stoličku a odišiel riešiť problém s majiteľom hotelu.

Draco sa porozhliadol okolo. Izby boli síce tak isto zriadené, ale aj tak to bolo iné. Dostal sa tam, kam sa chcel dostať. Síce ho to stálo takmer život. Bol už bližšie svojmu snu. Dostať to, čo chce. Dostať to, na čo si Malfoy ukáže.

Krivkajúc sa dostal do spálne a sadol si na posteľ. Pohladil vankúš a sklonil k nemu nos.

Parfum? Šampón? Bolo to proste to, čo vždy cítil, keď bol pri ňom.

Prešiel po plachte.

Bola ešte teplá. Takže tu ešte pred chvíľou ležal. Čítal knihu? Draco sa pozrel okolo, ale knihu nenašiel. Možno spal alebo len tak ležal. Premýšľal? Nad čím. Keby nad ním...

Privoňal si ešte raz, ale strhol sa.

Malfoy má svoju hrdosť. Má byť pyšný, hrdý, márnivý, samoľúby... Namiesto toho tajne ovoniava vankúš. Ovoniava posteľ chlapa a div sa z toho...

Strhol sa, keď započul svoje meno.

„Draco, ľahni si. Tak stalo sa ti niečo? Si zranený?“ Harry dobehol k Dracovi a nechal ho ľahnúť si na svoju posteľ. Blondín neveril svojim očiam.

Harry bol milý, roztomilý... Bál sa o neho?

„Tak zranil si sa?“ Potter sa naklonil k Dracovi a prezeral si jeho ohorenú tvár.
„No... vieš, Potter, asi som si zranil nohu.“ Draco nahodil výraz „nevinnosť sama“.

Potter prešiel dlaňou po nohaviciach. Boli ešte zašpinené od sadze.

„Kde?“ vytreštil na Draca oči.
„Myslím, že členok. Dosť to bolí.“ Draco si gratuloval za svoj herecký talent. No, ale členok ho skutočne pobolieval. Udrel si ho, keď zapálil posteľ a hľadal cestu von. Ešte, že mal po ruke zamestnanca roka aurorskej kancelárie.
„Nehýb sa,“ odhrnul Dracove nohavice a pozrel sa na členok.
„Au, dosť to... dosť to bolí.“ Pozeral, ako si Harry prezerá jeho napuchnutý členok.
„Ja nepoznám kúzla na zlomeniny, Draco. Ale možno, že to máš len silno udreté. Mám so sebou krém na poranenia. Lež, prinesiem ho.“ Harry vstal a ponáhľal sa do druhej izby.

Draco si zhodil na zem topánky a spokojne sa natiahol.

Dostať sa do Potterovej postele nebolo predsa len také ťažké. Stačil malý ohníček, ktorý zapálil na posteli, a už tu leží.

„Si alergický na Asfodel, Draco?“ Potterov hlas sa ozval z kúpelne.
„Nie,“ Malfoy sa pousmial.

Vyvolený mu hovorí krstným menom. Znie tak... tak zvláštne z jeho pier.

Draco zdvihol hlavu, keď sa Harry vrátil do spálne. Snažil sa tváriť zranene. Sledoval, ako Harry otvoril tubu. Ako mu opäť vyhrnul nohavice. Ako prešiel s krémom po pokožke. Ako dbal na to, aby bol každý malý chĺpok natretý krémom.

„Nebolí to, keď sa ti toho dotýkam?“ Harry jemne prešiel po členku s novou dávkou krému.

Draco sa hodil naspäť do perín. Vystrel nohu viac, aby mal Harry lepší prístup.

„Bolí to aj vyššie,“ zastonal Draco.

Harry poslúchol a rukou prešiel po lýtku. Malfoy ho pozorne sledoval.

Potter je tak zvláštne zamyslený. Málokedy ho videl takto sústredeného ako teraz. A neukázal ani, žeby sa mu protivilo masírovať mužskú pokožku. Žeby bol Potter aj na... Nie!
Máme teraz medzi sebou profesionálny vzťah!

Harry prešiel proti rastu Dracových chĺpkov.

Veľmi profesionálny vzťah...!!!

„Nehýb sa. Donesiem ti veci, ktoré si mal. Ostaneš tu u mňa.“
Draco sa nadýchol a chcel sa opýtať na svoje veci. Či sú zničené, ale bol prerušený.
„Nie! Nechcem nič počuť, Malfoy! Ostaneš tu a hotovo. Lež! Hneď som tu.“ Potter vyšiel z miestnosti.

Draco len zažmurkal. Toto bola tá najlákavejšia ponuka, akú kedy dostal. Dokonca lákavejšia ako všetky pozvania jeho kolegýň dohromady. Bude v jednej izbe s ním. Hodil sa do vankúšov.

Len nemusel použiť to Malfoy. Už si predsa len zvykol na oslovenie Draco. No, ale keď chce hrať hru na dobrého aurora a neusvedčeného smrťožrúta...
Len si mal zobrať od otca lano na priviazanie o čelo postele.

* * * *

Harry priniesol na podnose plný tanier polievky a postavil ho na malý stolček. Draco sa naklonil k tanieru a pozrel späť na ošetrovateľa.

„Čo je to?“ Neveriacky pozrel späť na tanier.
„Slepačia polievka. Myslíš si, že som ti tam niečo dal?“ Potter vyštekol.

Draco zistil, že Harryho strach o jeho osobu zmizol, ako začal Slizolinčan ukazovať svoju autoritu. Oslovenie Draco bolo tiež preč. Ostal tu len Malfoy.

„Nie, Potter, lebo to by tvoje mozgové bunky ani neprežili, keby si musel vynaložiť toľko úsilia a...“
„Naješ sa teda sám. Ja si idem čítať.“ Potter odišiel do vedľajšej izby.

Draco nakukol na polievku, ale nohu mu Harry obviazal, a tak mu robilo väčší problém prísť si pre tanier. Polovičku z taniera povylieval na koberec a na seba.

„Keď sa mi ospravedlníš, pomôžem ti!“ Harry počul, ako Draco zakopával o každú nohu nábytku. Okrem toho Draco si vymyslel aj zranenie ruky, ktorú mu Potter hneď obviazal.
„Nemám sa ti začo ospravedlniť. A okrem toho Malfoyovci sa neospravedlňujú. To si zapamätaj, Potter!“

Dokrivkal sa k posteli a sadol si.

Harry po pár vtipoch o mukloch nechal Draca päť hodín osamote. Ten si takto prvé strávené chvíľky s Potterom v spálni rozhodne nepredstavoval. Myslel si, že by už konečne... Myslel si, že sa konečne na neho usmialo šťastie.

Žeby mala veštkyňa pravdu...

Ale opäť nič.

Oblial sa horúcou polievkou a nešťastne zastonal. Potter nakukol do spálne.

„Tak sa neospravedlníš?“ Harry pozoroval Dracove počínanie.
Ten iba pokrútil nesúhlasne hlavou. Harry k nemu prešiel a sadol si na posteľ.
„Nevadí. Pre tento raz to ignorujem, Malfoy.“ Zobral lyžicu a nabral do nej trochu polievky.
„Mám ti to aj pofúkať?“ Draco nevedel, či tú ponuku má brať vážne alebo nie?

Chce?

„Nie som malé decko, Potter. Dokážem to aj sám,“ Malfoy stisol čeľusť nad tým, čo povedal.

Mohol to povedať aspoň slušnejšie. Malfoyovská tvrdá výchova. Buď arogantný, cynický, krutý. Buď bezočivosť sama, Draco! Poslednou dobou sa to, ale nevypláca.

„Ako chceš. Ja nie som tvoja matka.“ Potter strčil lyžicu s horúcou polievkou pred Dracove ústa. Ten ich otvoril a zhltol vriaci hlt.
„Dobrá?“ Harry sa uškrnul, keď videl, ako sa Draco snaží zmierniť bolesť po vriacej polievke.
„Hmm. Doblá,“ otvoril ústa znovu, ale už si pre istotu ofúkal lyžicu a zhltol ďalší hlt.

Harry sa cítil čudne.

Ešte o nikoho sa takto nestaral. Hermiona vravela, že Ron bol tak chorý, že nedokázal vyliezť z postele. Vraj bol rozkošný, keď tak stále skuvíňal bolesťou. Harry vtedy nedokázal pochopiť, čo môže byť rozkošné na Ronovi.
Čo mohla vidieť na bledom, spotenom, vysilenom Ronovi? On nemohol byť rozkošný. Ale taký pomlátený Draco Malfoy. Nevadilo by mu, keby bol spotený. To by mu pripadalo rozkošné. A sexy. Určite je viac rozkošný spotený Draco ako spotený Ron. A je viac sexy!

„Potter!“ Draco musel vrátiť Harryho späť do reality.

Oslovený venoval pozornosť opäť tanieru. Lyžica sa mu, ale dajako začala triasť. Nechcel teraz pozrieť do tých očí. Prenasledovali ho stále. Hľadal ich stále. A predsa ich najradšej už nikdy nevidel.

Potter zdvihol lyžicu a pozrel na Draca. Príbor sa mu opäť roztriasol.

Netriasol sa ani pred Voldemortom a trasie sa strachom pred niekým ako je Malfoy?

Nabral ďalšiu lyžicu a priložil ju k ústam zraneného. Dracovi trochu polievky stieklo a musel si obliznúť pery.

Vykrojené, hebké, ružové, mäkké, krehké, poddajné, vláčne pery...

Harry sa pritisol na Dracove ústa. Malfoy nestačil ani reagovať na cudzí dotyk. Videl len, ako má Harry zavreté oči... ako jemne pohol perami a zotrel tak teplú tekutinu z polievky. A potom sa hneď odtiahol.

Draco nechápavo zažmurkal. Ešte pred chvíľou si myslel, že ho neznáša. A teraz... Teraz ho pobozkal. Na pery. Rovno tam.

Harry sa rozpačito pozrel na Draca a pohľad sklonil do taniera.

„Prepáč.“ Vybehol z izby a zavrel dvere.

Blondín mal ešte stále šokovane otvorené oči a pozeral sa kam Harry zmizol. Dotkol sa špičkami prstov svojich pier.

Cítil sa zvláštne... ľahko... ako keby bol opitý... omámený... začarovaný...

Opäť sa dotkol pier a ľahol si do postele.

Pobozkal ho. Prečo? A ušiel. Bál sa? Chcel ho vyprovokovať?

Bolo to... impulzívne... jemné... krátke... nadpozemské... krásne... hebké... jedinečné... nádherné...

Draco sa usmial.

Nikdy. Nikdy v živote by ho nenapadlo, že ho Harry Potter pobozká. Síce len jemne na pery. Nepoužil ani jazyk, ani zuby, ale aj tak. Jemný dotyk pier. Bol predsa muž. Obidvaja sú muži.
Potter je bisexuál? Možno aj homosexuál?! Bolo by lepšie, keby bol homosexuál. Prešiel si po perách ešte raz.

Chcelo sa mu smiať, tancovať... všetko by teraz dokázal. Keby Harry... Jeho Harry neutiekol... Teraz by ležal už pravdepodobne malý Harry znásilnený. Či s odporom, alebo bez neho... To by záležalo na ňom.

Vojna sa začala, Potter! Kto bude víťaz a kto porazený? To záleží už len na tebe. Obidva tituly sú viac ako lákavé.

Pretočil sa na bok a spokojne sa zamotal do Harryho perín.